Nevšedným zážitkom pri návšteve reštaurácie je fajčenie vodnej fajky shisha. To je pre Arabov v prvom rade relax, ktorý si vedia patrične vychutnať. Debatujú pri nej s priateľmi a popíjajú kávu alebo čaj. Najpreferovanejší je u nich jablkový tabak, v ponuke Habibi Restaurant je však aj hroznový a mätový tabak, a príchuť žltého melóna či višne. Všetky tabaky sú kvalitné a kupované na Blízkom východe. Do vodnej fajky sa môže použiť prírodný uhlík z dreva kokosovej palmy a rýchlo zápalný karbónový uhlík. Rozdiel je aj v chuti, ale najpodstatnejšia je doba fajčenia. Karbónový uhlík vyhorí za zhruba 20-30 minút, s kokosovým však dokážete fajčiť aj hodinu. Záleží, samozrejme, aj od intenzity a počtu osôb.

História vodnej fajky

Ako vlastne vodná fajka vznikla? Kde sa objavila? Prvý predchodca vodnej fajky sa zrodil v Indii pred viac ako 400 rokmi známy ako „hookah“. Išlo o veľmi jednoduchý model, ktorý tvoril vydlabaný kokosový orech s vyvŕtanou dierkou, do ktorej bolo zastrčené duté steblo trávy. Princíp bol viac-menej rovnaký so súčastnou vodnou fajkou. Pôvodne vodné fajky slúžili na fajčenie hašiša ale neskôr aj čistého vlhkého tabaku.

Neskôr sa rozšírila aj do okolitých krajín. V Egypte však namiesto kokosu používali skôr vydlabanú dyňu. Tu vzniklo aj známe označenie „shi-sha“. Výraznými zmenami prešla v Perzii, kde kokosový orech či dyňu nahradila váza a namiesto stebla používali hadice. Dnešnú podobu dostala až v Turecku za vlády sultána Murada IV. (1623–1640). Tu dosiahla vodná fajka vrchol svojej popularity a stanovili sa aj pravidlá jej fajčenia. Do Európy a Ameriky sa dostala až koncom 19. storočia či začiatkom 20. storočia.

Vďaka nástupu rýchleho životného štýlu, vodná fajka upadala do zabudnutia. Dnes sa však opäť dostáva na svetlo a teší sa znovu svojej sláve.